Zmeň moje srdce!

Pracujem ako učiteľka. Práca s deťmi v dnešnej dobe je ťažká, ale robím to rada a snažím sa do detských duší zasiať niečo viac ako len informácie.

Veľa v tejto práci robí aj pracovné zázemie. Nedávno sa u nás vymenil riaditeľ a s ním sa zmenila i atmosféra v kolektíve. Nový riaditeľ bol takmer vždy a so všetkým nespokojný. Všetci sme to ťažko niesli. Spočiatku som sa ho snažila pochopiť. Vravela som sebe i druhým, že možno má osobné problémy, možno mu to v rodine neklape alebo ho tisnú „zhora”... aby som jeho správanie nejako vysvetlila a ospravedlnila. Ale po čase som už i ja mala dosť. Keď sa vŕšila jedna situácia na druhú, a zdalo sa mi, že voči mne alebo druhým postupoval netaktne či nespravodlivo, už som svoj hnev len sťažka ovládala. Navonok som sa snažila správať ako zvyčajne, ale cítila som, že ak príde z jeho strany ešte jedna, čo i len malá vec, dopadne to veľmi zle. Modlila som sa za neho, snažila sa mu odpúšťať, i zo svojej strany vidieť chyby a kajať sa ... ale i tak napätie z môjho srdca neustúpilo.

Jedného dňa to všetko vo mne vrcholilo a na druhý deň mala byť učiteľská porada. Pravdu povediac, mala som strach, čo nás tam čaká, pretože naše názory boli s názormi nového riaditeľa väčšinou rozdielne, ak nie opačné. Pod týmto vnútorným tlakom som začala z hĺbky srdca volať k Pánovi Ježišovi, ale zvláštne bolo, že nie za riaditeľa. Začala som sa modliť za seba: „Pane, prosím, urob niečo - nie s riaditeľom, ale so mnou, lebo moje srdce zahorklo voči tomu človeku! Aj keby sa on nikdy nezmenil, o jedno Ťa prosím: ZMEŇ MOJE SRDCE!! Daj, aby som ho uvidela Tvojimi očami! Daj mi poznať, ako ho máš rád Ty! Ty si za neho prelial svoju Krv! Ty ho máš rád! Preto Ťa prosím, zmeň mňa a moje zlé postoje!”

Bolo to naozaj úpenlivé volanie k Bohu v situácii, kde som si pripadala úplne bezmocná. A stal sa naozaj zázrak!!! Boh zmenil moje srdce. Doslova som pocítila, ako zo mňa sňal všetku horkosť a hnev. Naplnil ma pokoj. I riaditeľ sa mi zdal na druhý deň iný. Nieže by zmenil svoje názory, ale predsa bolo cítiť, že začína brať ohľad na druhých, dokonca sa správal priateľskejšie... Teraz keď vznikne nejaká napätá situácia, hneď si pripomeniem, že veľmi záleží na tom, aký vnútorný postoj zaujmem. V žiadnom prípade nechcem dovoliť, aby som zahorkla, ale hneď sa snažím vidieť svoju chybu, svoje nesprávne myslenie, či posudzovanie - a prosím Pána Ježiša: „Pozri, Pane, ten človek urobil chybu. Ale ani ja nie som svätá - to a to som zbabrala. Prosím, odpusť mne a odpusť i tomu človeku!” A môžem potvrdiť - že keď toto robím, mám pokoj s Bohom i s blížnymi.

učiteľka