Chcela som cestovať na modlitbový víkend žien a dievčat, ktorý mal byť v kláštore rehoľných sestier v inom meste.

Nachystala som si všetko tak, aby som v sobotu veľmi skoro ráno mohla vycestovať z domu. V noci som sa však zobudila asi o jednej hodine a vôbec som nemohla spať. Modlila som sa, čítala som Sväté písmo, no spánok neprichádzal. Asi o tretej hodine v noci som už bola nepokojná, lebo som vedela, že taká nevyspaná pri mojich zdravotných problémoch cestu a pobyt u sestier nemôžem zvládnuť. Tak som začala vzývať meno Pána Ježiša. A vtom mi prišla na um pieseň k Panne Márii – „Svätá Mária Kráľovná, každé svoje dieťa si chráň, sprevádzaj jasnou cestou ... až do nebeských brán!” Tak som si to asi trikrát v duchu pod perinou zaspievala a povedala som Panne Márii: „Veď aj ja som Tvoje dieťa, tak ma prosím Ťa vezmi do náručia, nech môžem zaspať, aby som ráno vládala cestovať.” A viac si nepamätám. Spala som ako dieťa v náručí starostlivej matky. Zobudil ma až budík. A tak som dobre docestovala k rehoľným sestrám a spokojne zvládla celý program na modlitbovom víkende.