Keď som mal 18 rokov, stretol som sa s ľuďmi, ktorí mi zvestovali evanjelium. Bolo síce dobré, že som niečo dozvedel o Pánovi Ježišovi a Biblii, ale to nestačilo. Vedel som, že som hriešnik, ale nechcel som sa ešte obrátiť.

Neskôr som vyštudoval strojníctvo a začal pracovať.

Raz ku mne na ulici podišiel mladý muž a podal mi list papiera - bol to traktát o Bohu. Povedal mi, že je to posolstvo pre mňa.

Pokrčil som papier v ruke a stroho som mu povedal, že prečo obťažuje druhých takýmito spismi, a že ja sa starám sám o seba a o svoje záležitosti. Potom som lístok roztrhal na kusy a strčil do vrecka.

Mladý muž na moje hrubé slová nič neodpovedal. Keď som sa otočil a nechal ho tam stáť, stihol som si všimnúť, že má v očiach slzy, a že zopäl ruky k modlitbe...

Uvedomil som si, že dal za to svoje peniaze, aby tieto traktáty kúpil a venoval aj svoj čas, aby ich rozdal ľuďom. A teraz sa za mňa modlil...

Postoj tohto mladíka k môjmu nezdvorilému správaniu vyvolal vo mne pocit veľkej viny.

Vo svojej pracovni som zložil kúsky traktátu. Keď som ho dočítal, kľakol som si a prosil Boha o odpustenie svojich hriechov. V ten deň som prijal Pána Ježiša Krista ako svojho osobného Spasiteľa a Pána.

Budem sa tešiť, keď toho mladého muža, ktorý mi vtedy podal traktát, plakal kvôli mne a modlil sa za mňa, uvidím v nebi. A veľmi túžim po tom, aby tam boli aj tí, ktorý potom dostali traktáty z mojej ruky, a za ktorých som sa modlil ja...