Manžel pracoval nadčasy v práci aj v nedeľu, lebo to bolo dobre platené a my sme práve potrebovali nejaké peniaze navyše. V rámci „nadčasov” musel cestovať a často nás brával služobným autom na výlety po Slovensku. V jednu krásnu nedeľu po svätej omši sme sa rozhodli, že pôjdeme s deťmi do Trnavy na výlet práve týmto služobným autom. Už dlhší čas sme však mali výčitku, či je správne v nedeľu pracovať. Ale aj napriek tomu sme sa rozhodli ísť. Neprešli sme ani desať kilometrov, keď  sme sa zrazili s oprotiidúcim autom, ktoré obiehalo chodcov. Vodič nezvládol situáciu a dostal šmyk. Auto, v ktorom sme sa viezli my s deťmi, bolo len mierne poškodené a bolo aj naďalej schopné jazdy, kým však oprotidúce auto bolo úplne rozbité. Napriek tomu, že to bola silná zrážka, sa nikomu nič nestalo. Odniesli si to len „plechy“. Aj keď bola vina jednoznačne dokázaná tomu druhému vodičovi (on si to tiež priznal), pochopili sme, čo nám Boh chcel týmto povedať, keď sme sa vrátili živí a zdraví domov: aby sme  nedeľu  zasvätili Bohu a nie práci a peniazom. Boh nás aj takýmto spôsobom vyučuje.