Jedno doobedie, sme si s deťmi pustili kresťanský film. Keď bola 12. hodina, dali sme si pauzu, aby sme sa pomodlili Anjel Pána a ešte jednu krátku modlitbu dokonalej ľútosti a lásky k Pánovi Ježišovi. Vtedy sa mi 3-ročný syn pýtal na ruky. Zdal sa mi nejaký horúci, ale myslela som, že sa asi vyhrial pod dekou. O chvíľu sa pýtal ľahnúť. Ako som ho dávala ležať, správal sa veľmi zvláštne, akoby chcel zamdlieť, hlavička mu klesala, očká prevracal. Veľmi som sa preľakla, v panike som uvažovala či volať manželovi do práce, či záchranku. Veľmi som sa bála. Ale uvedomila som si, že kým príde jedno, či druhé, aj tak to bude trvať dlho, a čo dovtedy? Tak som začala vzývať meno „Ježiš”. Úpenlivo som volala toto meno, v ktorom je naša záchrana.

Potom mi napadlo dať malému piť a on si pýtal aj jesť. Zjedol polievočku a ja som sa upokojila a ďakovala Ježišovi, že nám pomohol.

No Šimonko bol stále horúci, a tak som mu zmerala teplotu. Mal cez 38°C. Dala som ho spať a modlila som sa za neho ruženec. Keď sa vyspal, bol slabučký, unavený, teplota skoro 39°C. Stále mi opakoval, že je chorý. Musel sa cítiť zle. Ja som sa stále modlila strelné modlitby. Keď prišiel z práce manžel, vôbec som nevnímala, o čom mi rozpráva, pretože som sa modlila za uzdravenie syna. Celé poobedie som odovzdávala do Božích rúk túto situáciu a do večera mu teplota zázrakom klesala. No potom sa nám rozbil teplomer. Celú noc spal pokojne, a keď som mu skúšala čielko, zdalo sa mi, že má horúčku minimálnu, ak vôbec. Ráno vstal a prvé, čo mi povedal, bolo: „Maminka, ja som zdravý!” To bola radosť! Celý deň bol úplne v poriadku: behal, hral sa, rozprával a rozprával - zrejme dobiehal, čo zmeškal predchádzajúci deň. Aleluja! Vďaka Ti, Pane Ježišu, za tento zázrak. Ty počuješ modlitbu tých, ktorý robia pokánie, a svojej drahej mamičke Panne Márii tiež nič neodmietneš.