„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich moľ a hrdza ničia a kde sa zlodeji dobýjajú a kradnú. V nebi si zhromažďujte poklady; tam ich neničí ani moľ ani hrdza a tam sa zlodeji nedobýjajú a nekradnú. Lebo kde je tvoj poklad, tam bude aj tvoje srdce.” (Mt 6, 19-21)

Piekli sme s mamou koláče a moje dve malé sestričky sa čľapkali vo vani. „Za chvíľu pošle mama mňa alebo moju sestru okúpať ich,” pomyslela som si. Hneď som si zrátala, že posledné tri razy posielala mňa, takže teraz určite nepôjdem. Keby ma mama chcela poslať, ľahko sa môžem vyhovoriť. Bola som s tým spokojná, pretože teraz sa mi ich vôbec nechcelo kúpať.

Ale potom prišla iná myšlienka: „Predsa by som ich mohla ísť okúpať. Obetujem to Pánovi Ježišovi a budem mať ďalší poklad v nebi. Veď to nie je nič ťažké a Pán Ježiš ma za to stonásobne odmení.”

Nebolo ľahké zaprieť sa, nakoniec som sa však rozhodla, že to z lásky k Pánovi Ježišovi urobím. „Pane Ježišu, keď ma mama pošle, pôjdem ich okúpať.”

A moje malé sebazaprenie sa pánovi Ježišovi páčilo, lebo mama ma naozaj poslala a ja som išla bez vyhovárania a s ochotou. Pán Ježiš mi pomohol zlomiť moju lenivosť, a tak som mohla získať ďalší poklad v nebi.