Svoju prvú skúsenosť s drogami som získal ako 13-ročný. Najskôr to bola cigareta, neskôr injekcie. Síce som sa pri tom cítil úplne zle, ale nemal som silu z tohto otroctva uniknúť.

V 19 rokoch som sa pokúsil zobrať si život. Hodil som sa pod auto, ale vodič sa mi ešte dokázal vyhnúť.

Začal som plakať a vzlykať: „Ó Bože! Ó Bože!” A bolo to, ako keby ma Boh počul a odpovedal mi. Keď som totiž potom bezcieľne blúdil ulicami, zrazu som sa ocitol pred dverami nejakého kostola. Dvere boli zatvorené. Práve som chcel ísť ďalej, keď som počul niekoho volať: „Mladý muž, poďte sem!” – Bol to starší muž, ktorý vo mne okamžite vzbudil dôveru. Zobral ma pod pazuchu a viedol ma k sebe domov, niekoľko krokov odtiaľ.

Súcitne sa ma opýtal, aký mám problém. Povedal som mu, že som závislý na drogách a nedokážem sa toho zbaviť.

Tu ten muž zobral Bibliu a prečítal mi z nej tento text: „Hľa, stojím pri dverách a klopem. Kto počúvne môj hlas a otvorí dvere, k tomu vojdem a budem s ním večerať a on so mnou.” (Zj 3,20)

„Chcel by si byť zachránený?” – opýtal sa ma potom ten muž. Povedal som mu, že nerozumiem, čo tým myslí, ale že nevyhnutne potrebujem pomoc. Na to on odpovedal: „Dobre, tak sa spolu pomodlíme.”

A Boh naše modlitby vypočul. Stal som sa úplne iným človekom. Pán Ježiš mi odpustil moje hriechy a oslobodil ma od drog.