čeština > Aktuální > Article

... lebo On ťa vidí aj v skrytosti (Svědectví víry)

Datum:   2018-01-02
Autor:   Verici

 

… lebo On ťa vidí aj v skrytosti.

 

Raz som sa dosť pohádala so svojím manželom a nahnevala som sa na neho a potom na všetkých v rodine. Vošla som do izby a premýšľala, čo s tým… Volala som k Duchu Svätému, aby ma nenechal v tomto hneve, aby mi pomohol, lebo sama sa nedokážem z tohto stavu vyslobodiť. Potom som si spomenula na slová zo Svätého písma, že máme ďakovať Bohu za všetko. Tak som to skúsila. Ešte nikdy som tak s vierou na modlitbe neďakovala Bohu za rôzne veci v mojom živote, ako v tej chvíli. To mi pomohlo uvedomiť si, že Boh je blízko a pôsobí.

O chvíľu mala začať svätá hodinka a ja som vedela, že nie som schopná sa ísť modliť s celou rodinou. Potom mi prišli na um slová Sv. Písma: „Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. A tvoj Otec ťa odmení, lebo On vidí aj v skrytosti.“ (Mt 6,6) Vo viere, že Boh ma teraz vidí, som ďalej chválila Boha za všetko. Potom som začala vyznávať svoje hriechy a naraz som videla, že vo mne je príčina toho, čo sa deje doma… Vyznávala som z hĺbky srdca Ježišovi svoje hriechy a prosila o odpustenie. Veľmi som chcela, aby mi odpustil aj môj manžel, ale vedela som, že keby som prišla a prosila o odpustenie hneď teraz, nemuselo by to dopadnúť tak, ako som si to vysnívala. Tak som sa začala modliť modlitbu, ktorá je podľa Božieho slova: „Choď a najskôr sa zmier…“ (Mt 5, 24), v ktorej si človek najskôr uvedomí, v čom urobil chybu on sám, a kde nevidel dobrú vôľu toho druhého v danej situácii. A tu mi Pán Ježiš ukázal, že som nevidela druhého, ale len seba. Nakoniec som celú situáciu doma odovzdala do Pánových rúk s tým, že aj keď to dopadne akokoľvek, On je nad tým. Povedala som, že nie moja, ale Jeho vôľa nech sa stane, že ak mám niesť následky svojich hriechov, som pripravená ich znášať. Na koniec svätej hodinky som prijala požehnanie, ktoré v tej chvíli dávajú kňazi tým, čo sa modlili. A v tej sekunde prišiel do izby manžel a vyslovil jedinú vetu: „Povedz mi, čo ti mám odpustiť?!” Bez rozmýšľania som odpovedala: „Odpusť mi, že som nevidela tvoju dobrú vôľu.”

A Pán Ježiš všetko, čo som ja pokazila, dal znovu do poriadku. Vďaka Ti, Pane!

 

Alžbeta, 37 r.