V máji 2003 sme boli na púti na Sázave. Pri hrobe pustovníka sv. Prokopa nás kňazi vyzvali, aby sme odovzdali Bohu to, čo nás zotročuje a poprosili Pána Ježiša, aby nás na príhovor sv. Prokopa oslobodil z tohto otroctva. Manžel tam vtedy odovzdal závislosť na cigaretách. Fajčil vyše 17 rokov.

Po púti sa nestalo nič výnimočné. Až v týždni, keď mal sviatok sv. Prokop (4. 7.) sa manželovi začalo zle dýchať, a tak bol nútený zo dňa na deň nefajčiť. Potom stratil „chuť na cigarety” úplne a na mocný príhovor sv. Prokopa bol z tohto otroctva vyslobodený.

Bol to pre mňa úžasný zázrak. Tohto roku je to už dvanásť rokov, čo manžel nefajčí.

Chvála Pánovi za veľké veci, ktoré koná v našich životoch.