Krajšie ukončenie mojej dlhodobej PN-ky ani nemohlo prísť. Napriek tomu, že som v tom období venovala veľa času modlitbám a rozhovorom s Pánom Ježišom (nikdy predtým som toľko možností a voľných chvíľ nemala), týždňová stráž MZ bola pre mňa „iba” príležitosť zapojenia sa do daného úmyslu.

Posledný Modlitbový zápas mal veľmi dôležitý úmysel: „Za duchovné vzkriesenie našich rodín!” Preto Pán Ježiš zariadil, aby som MZ prežila osobnou účasťou počas konkrétnej hodiny. Oslovila ma totiž jedna sestra z nášho spoločenstva, či by som ju mohla zastúpiť počas jej hodinky MZ, lebo pracovné povinnosti jej nedovoľujú modliť sa v tom čase. Povzbudila ma slovami, že jej moja pomoc veľmi pomôže a Pán Ježiš nebude počas tej hodinky sám. Ak je to len trochu možné, tak sa taká pomoc neodmieta. Zmeniť si svoj program nebol problém a Pán mi to odmenil neopísateľným pocitom šťastia. Prišlo to hneď po modlitbe Ruženca Plameňa Lásky (nedávno ma tento ruženček naučili starkí zo spoločenstva). Je úžasné prosiť Matku Božiu, lebo máme istotu, že nás vypočuje a vyprosí potrebné milosti u svojho Syna. Radosť v mojom srdci sa vystupňovala pri čítaní Sv. Písma, pretože Božie slovo sa týkalo presne úmyslu MZ. Tak sa skončil prvý deň zástupnej stráže a myslela som, že je aj posledný.

Na druhý deň ma však sestra zo spoločenstva opäť požiadala o zastúpenie. Prosba prišla nečakane a obávala som sa, či ju dokážem splniť. Ale Pán sa opäť postaral a doslova zastavil čas, aby som dovtedy stihla neodkladné povinnosti. Odmenou mi znova bola nesmierna radosť v srdci. Preto som na ďalší deň chcela sestru predbehnúť a sama jej ponúknuť zastúpenie „na stráži”. Ale ako som šla myšlienku zrealizovať, mobil nereagoval na žiadnu funkciu (volanie, SMS...) jednoducho zamrzol a vypol sa. Trochu ma to znervóznilo, lebo iný telefón k dispozícii nebol. Ako teraz dám vedieť, že dnes chcem mať hodinku s Pánom Ježišom a sestra možno znova potrebuje pomoc? Nahlas som zvolala: „Tak toto je naozaj duchovný boj!”, a začala som mobil rozoberať v snahe vybrať batériu. Vtom sa sám od seba zapol a „naskakovali” jedna funkcia za druhou. Nakoniec som sa stráž modlila a na konci bola v srdci úžasná radosť.

Ďalší deň bol piatok - deň, v ktorý sa obetoval za nás Pán Ježiš na kríži. Z vďačnosti som aj ja chcela priniesť obetu a dať hodinku MZ Pánovi. Aj z lásky ku sestre som navrhla, že ju opäť zastúpim. Nakoniec sme, iste na radosť Pána, slúžili modlitbou obidve (to som sa však dozvedela až dodatočne). Potešenie srdca ma neobišlo ani teraz.

Verím, že Pán Ježiš vypočul prosby za duchovné vzkriesenie našich rodín. Chcem povzbudiť do modlitby všetkých, zvlášť počas týždňa ich Modlitbového zápasu.