Keď som bola malá, pozerala som filmy sci-fi a horory. Pravdaže mi to prinieslo len škodu, ale ja som to vtedy ešte nechápala. Skrze tie filmy prišiel strach - bála som sa zostať večer sama doma. Keď boli doma rodičia, bolo mi dobre a v srdci som mala pokoj, ale ak niekde odišli a nechali ma samu, nemohla som si nikde nájsť miesto...

Dokonca sa stalo, že keď ma raz rodičia opäť nechali doma samu, šla som do kuchyne, vzala kuchynské nože a schovala ich pod svoju posteľ. Neustále ma trápil strach, že sa niekto vláme do bytu, že prídu zlodeji a ublížia mi...

Jedného dňa (to už bolo v čase, keď som spoznala veľkú Božiu lásku a začala chodiť do modlitbového spoločenstva, ktoré sa schádza v našom kostole), som sa rozhodla: „Tak už dosť! S tým strachom je potrebné niečo robiť! Tak už sa ďalej nedá...!” Kľakla som si vo svojej izbe, vzala som do ruky sv. Písmo, pomodlila som sa k Svätému Duchu a potom som poprosila Pána Ježiša, aby ma zbavil toho strachu. Odovzdala so Mu celý svoj problém a s vierou som si otvorila Božie slovo: „Kedykoľvek ma popadne strach, spolieham sa na Teba. Na Boha, ktorého slovo velebím, na Boha sa ja spolieham a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?” (Ž 56,4-5)

Od tej chvíle som mala v srdci pokoj a istotu, že bez vôle Božej mi ani vlas z hlavy nespadne.

Ďakujem Ježišovi, že ma oslobodil od strachu.