Viac ako dvanásť rokov som trpel chronickými zápalmi vnútorných orgánov. Celé týždne i mesiace som sa s bolesťou zobúdzal a s ňou som večer i zaspával. Bol som i hospitalizovaný a musel som dodržiavať prísne diéty. Kým iní mohli jesť, čo chceli – ovocie, zmrzlinu, čokoládu…, mohli cestovať, pracovať… – ja som nemohol.

Veľa som sa za to modlil. Modlila sa za mňa i moja rodina, aj bratia a sestry v spoločenstve. Činil som pokánie zo svojich hriechov (ktoré niekedy môžu byť príčinou chorôb), prosil som Pána o uzdravenie…

A celé roky neprichádzala žiadna zmena. Pýtal som sa Pána Ježiša: „Prečo, Pane?” A Pán Ježiš mlčal.

A potom raz – po 12 rokoch – keď sa moje zdravotné problémy zase veľmi zhoršili – som zašiel za jedným veriacim lekárom, ktorého som stretával v kostole. Dlho a pozorne čítal môj chorobopis, dával mi otázky a potom sa ešte dlhšie modlil a prosil Pána Ježiša o svetlo, čo so mnou.

Napokon mi povedal: „Zaujímavé – celé roky liečili iba následky vášho hlavného problému a neliečili «zdroj», ktorý tie zápaly spôsobuje.” A zasa sa za mňa modlil a potom mi predpísal celú kopu liekov.

Po absolvovaní tejto liečby moje zdravotné ťažkosti výrazne ustúpili (čo dovtedy nebolo po žiadnej liečbe) a po krátkom boji viery som bol uzdravený úplne.

Rozmýšľal som, prečo Boh celé roky akoby mlčal a zdanlivo neodpovedal na moje modlitby ohľadne zdravia. To všetko malo veľký zmysel. Teraz to chápem aspoň čiastočne a verím, že raz na večnosti mi to Boh odkryje úplne. Choroba totiž vyplavila mnoho mojich zlých (charakterových) stránok (napr. som sa často sebaľutoval, šomral som na lekárov, na chorobu a hlboko v srdci i na Pána, prečo to dopustil…, býval som na druhých podráždený, závidel som im, že môžu to, čo ja nemôžem…) a Boh ma skrze to viedol k pokániu. Naučil som sa ďakovať Bohu za veci, ktoré som predtým bral ako samozrejmosť, a dokonca aj za to „nepríjemné” v živote, za to, čomu na daný moment nerozumiem, ale naučil som sa veriť, že je za tým ukrytá Božia láska, ktorá sleduje moje dobro. Krátko povedané: celé tie roky som POTREBOVAL Pána Ježiša. Bez utrpenia, ktorým som prechádzal, by bolo moje kresťanstvo iba formálne, teoretické. Práve v utrpení som našiel osobný vzťah k Bohu.