Asi pred 10 rokmi, krátko po svojom obrátení som bol veľmi povzbudený posolstvami Panny Márie z Medžugoria. V nich Matka Božia prosila o modlitbu a pôst. S veľkým nadšením som sa (vtedy) začal postiť v stredu a v piatok, niekedy dokonca i v pondelok, o chlebe a vode.

Hneď prvým problémom, ktorý u mňa nastal, bola veľká nedisciplinovanosť v jedle na druhý deň po pôste. Keď som sa pýtal svojich priateľov či majú podobné problémy, odpovedali väčšinou, že áno. Nedal som sa teda odradiť týmto krížom a trpezlivo s ním bojujem až do dnešného dňa.

Veľmi mi pomohlo, keď som si v poslednom čísle MZ prečítal, že sa môžem postiť iba 24 hodín, to jest od večere do večere druhého dňa. Keď som sa sám začal takto postiť, v stredu a v piatok jesť ľahkú večeru, problémy s nedisciplinovanosťou v jedle prakticky prestali. Myslím si, že takto sa môže postiť skoro každý: ráno a na obed chlieb s vodou, večer - ľahké jedlo. Predsa by som však chcel povzbudiť aj tých, ktorí sa chcú postiť až do rána druhého dňa. Verím, že je mnoho takých, ktorí týmto spôsobom víťazia nad sebou samými svojou pokorou a trpezlivosťou.

Nakoniec by som sa chcel ešte podeliť o skúsenosť, ktorú mám s postením. Vždy, keď mi príde myšlienka na jedlo mimo stanovený čas, snažím sa uvedomiť si, že teraz, v tomto okamihu mám milosť stať sa živou obeťou - byť ukrižovaný s Kristom. V duchu si poviem: „Pre teba, Mamička moja Nepoškvrnená, pre tvojho Syna.“ A to mi dá silu nepodľahnúť pokušeniu.

(kňaz rehoľník, 30 rokov)