Byť presvedčený, že média poskytujú objektívne informácie (informujú), je jeden z najtragickejších omylov človeka televízneho veku. Viera v túto lož je základným pilierom, na ktorom stojí TV-centrická spoločnosť. Sama predstava, že média budú len sprostredkovávať informácie, tak ako sa skutočne stali, je utopistická a iluzórna. Medializácia nielen aktuálnych informácii, ale najmä morálnych tém, je jednou z najväčších mocenských pák celospoločenského rozmeru, ako sa spievalo v jednej, dnes už zabudnutej piesni: informácia je zbraň hromadného ničenia. A to netreba nijako dokazovať, že nezávislé média prosto neexistujú, práve preto, že túžba po moci je v každom človeku.

Nie menšou tragédiou je, že ľudia prijali televízor ako médium interpretácie reality, to jest pozerajú televízor, aby porozumeli svojej dobe, človeku a rôznym javom. Katastrofa! Ľudia skutočne prijali, že na svet i svoj vlastný život sa dívajú skrze televízor, a nie okuliarmi Božieho slova. Úplne zabudli na to, že rozumieť svojej dobe, ako i svojmu vlastnému životu, možno iba vtedy, ak správne pochopíme boj, ktorý vo svete prebieha: boj dobra so zlom o spásu nesmrteľných duší. O tomto boji úplne pravdivo informuje iba Biblia. Áno, túto výsadu úplnosti a pravdivosti nemá ani korán ani tóra ani nijaká iná kniha na svete, a už vôbec ju nemá televízor. V momente, kedy ľudia masovo odložili Písmo Sväté ako najvyššiu normu pre svoj život, aby na jeho miesto povýšili televízor, sme sa celkom nebadane prehupli z doby kresťanskej do doby televíznej. Dnešný človek sa na seba i na svet díva tretím okom – televízorom, na porozumenie svojej doby už nepoužíva Bibliu. Fakticky prijal, že biblické časy už boli, a teraz nastali časy televízne.

A tak, pretože média majú moc, neinformujú, ale medializujú, neponúkajú pravdivé informácie, ale mediálne produkty, áno, produkty, ktorých súčasťou sú aj objektívne informácie, lepšie povedané: boli prítomné na začiatku ako jedna z mnohých vstupných ingrediencií. Informácie sa ale v procese výroby mediálneho produktu rozvaria na nepoznanie originálu. Mediálnemu produktu treba dať príchuť pravdivosti a reálnosti, preto vždy obsahuje aspoň jeden kamerový záber, aspoň jeden názor odborníka alebo aspoň jednu štatistiku, aspoň jednu scénku, ktorá dokáže, že sa to tak - hoc i len teoreticky - mohlo stať, a všetko tak ochutí pravdivosťou. Pritom tendenčná práca s kamerovými zábermi, kúpený názor odborníka, skorumpované štatistiky a dopredu objednané výsledky prieskumu verejnej mienky, či umelé inscenácie, sú najčastejšími a najúčinnejšími nástrojmi manipulácie verejnosti, ktoré majú moc zvrhnúť vládu, začať občiansku vojnu, či prezentovať hriech ako cnosť.

Puzzle obraz v nás

A keďže spôsob stolovania má svoj veľký vplyv na to, či niečo zjeme, tak aj každý mediálny produkt sa servíruje v maximálne stráviteľnej forme. Táto forma nie je však náhodná, má svoj veľký význam, presne tak ako jednotlivé dieliky puzzle. Jednotlivé mediálne produkty (napr. televízne relácie) v zásade do seba ideologicky zapadajú, a nie len tak hocijako, ale iba jedným jediným spôsobom (skutočne ako v puzzle), a to k obrazu (svetonázoru či pohľadu na život), ktorý už ktosi kedysi utvoril, rozbil na malé dieliky (seriály, filmy, komentáre, udalosti, novinky), dal ho ľuďom cez média, aby sa intelektuálne namáhali (ale nie príliš) pri jeho znovuzložení.

Obraz má byť znovu poskladaný, a to nikde inde ako vo vašej duši. Keby vám ho niekto dal na začiatku ako celok, určite by ste ho neprijali, ale tento obraz sa do vášho vnútorného sveta dostal po dielikoch, ba čo viac, poskladali ste ho vy sami. Výsledok: máte absolútne presvedčenie, že ten obraz (svetonázor či pohľad na život) je váš! Nechcete si pripustiť fakt, že z tých dielikov, ktoré vám boli dané, by ste iný obraz nikdy nezložili. A naviac, možno aj tušíte, že ten obraz v skutočnosti nie je váš, možno dokonca tušíte, že ten obraz nie je pravdivý, ale je jednoducho neskoro. Na jeho skladaní ste strávili toľko času, vynaložili ste toľko pozornosti a intelektuálnej práce na jeho stvárnení, že ho nemáte silu celý vyhodiť ako zlý, nepravdivý. Urobíte presný opak: vyvesíte ho na stenu vašej duše a vnútorne ho považujete za pravdivý, časom ho skutočne adorujete ako svoje vlastné veľdielo. Ono totiž z televízora prichádzajú nové a nové dieliky, ďalšie a ďalšie mediálne produkty, ktoré do obrazu perfektne zapadajú, obraz morfuje a hýbe sa, akoby bol naozaj živý, rastie, doslova prerastá miesta vášho rozumu, vôle, pamäte, či dokonca pocitov (ako napr. strach, smiech, či plač...). Dávate obrazu priestor, aký ste mu na začiatku dať určite nechceli. Je však príliš neskoro. Adorovali ste ho pridlho na to, aby ste ho dokázali len tak vyhodiť. Naviac, je to obojstranné -  vy glorifikujete obraz a obraz glorifikuje vás. Chcete to, lebo uctievaním obrazu vlastne uctievate sami seba. Obraz prenikol vašu dušu a sformátoval vaše myslenie. Stali ste sa na ňom závislí, áno, ste ním de facto posadnutí, jednoducho povedané: prijali ste ducha, ducha nepravdy, ducha antikrista. Ako? Obyčajným pozeraním televízora.

Ten obraz vlastne nechcete vyhodiť z jednoduchého dôvodu: perfektne sadne na vaše ego, neprestajne lichotí vášmu starému človeku. A nie je to náhoda, bol schválne utvorený tak, aby stimuloval vašu lásku k sebe samému. Vy a obraz máte spoločné jedno: nenávisť k akémukoľvek diskomfortu. On to o vás vie, vie že ste hedonista, a vie aj to, že pokiaľ vás nebude nútiť zapierať svoje ego, bude všetko v poriadku, budete verne prijímať ďalší a ďalší mediálny produkt a namáhať sa pridať k obrazu nový dielik. Obraz o vás vie, že vnútri sa radi dobre najete, dosýta vyspíte, že sa radi dobre zabavíte, že máte radi relax na pláži a plnú peňaženku, že radi cestujete po exotických krajinách, vie že túžite po bezstarostnom živote, peknom aute, zdraví, kráse a rozkoši, sláve, úspechu, pochvalách, kariére a moci. Televízor robí zo všetkých týchto túžob cnosti. Aby ste si mysleli, že obraz vás miluje, bude sa snažiť odpovedať na všetky tieto túžby a urobiť ich pre vás čo najdostupnejšími. Bude na ne kontrovať programami o varení, reklamami na tie najpohodlnejšie matrace, reláciami o zdraví, ktoré váš egocentrizmus ospravedlnia pseudovedeckými argumentami. Obraz sa bude namáhať odpovedať na vašu túžbu po peniazoch rôznymi formami vedomostných súťaží, lotériami a reklamami na pôžičky. Poradí vám, ako stavať váš dom, kedy poorať záhradku, prosto máte dojem, že vám naozaj rozumie a chce vyjsť v ústrety. Obraz tak komunikuje s vaším egom a vzdáva mu jeden kompliment za druhým. Stal sa vaším spoločníkom odháňajúcim ticho i samotu.

Ale toto všetko je opäť veľká tragédia. Prečo? Lebo centrom toho obrazu nie je Boh, ale vy. Ten obraz umožňuje, že napriek všetkým okatým lžiam, ktorých sa média dopúšťajú, stále existujú ľudia, ktorí veria, že pozeraním televízora si tvoria svoj vlastný názor o svete. Dívať sa na televízor a myslieť si, že si utvárate vlastný názor, je ako kúpiť si puzzle a myslieť si, že z neho poskladáte vlastný obraz. Nie, poskladáte z neho len taký obraz, aký bol nadizajnovaný a rozbitý, aby ste ho vy sami poskladali vo vašom srdci. Nie ste to vy, kto tvorí. Pravidlá hry boli dávno stanovené, a tým že hráte, ich implicitne prijímate.

A tak teraz ste už presvedčení, že obraz vo vás nielenže treba adorovať, ale ním i žiť a  chrániť ho pred zničením, ukazovať ho iným ako nejakú vzácnu starodávnu maľbu.

A predsa, ten obraz (presnejšie jeho duch) vás nenávidí, je to obraz šelmy. Jeho duch, ako i jeho tvorca, si želajú vašu záhubu. Chcú, aby ste teraz mysleli len na to, čo budete jesť, čo budete piť a čo si oblečiete, a nehľadali nebeské kráľovstvo. Prosto aby ste žili, akoby ste tu na zemi mali byť večne. Obraz marginalizoval Boha vo vašom živote. Ak aj niekedy Boh bol centrom vášho života, dnes už to tak určite nie je, lebo kristocentrický obraz je v príkrom rozpore s obrazom, ktorý máte z televízora.

Žalostným faktom teda je, že duch antikrista zostúpil na ľudí prostredníctvom účasti na televíznom vysielaní. Dnes sa satanovi, alebo ak chcete antikristovi (obaja majú toho istého ducha), ľudia posväcujú masovo. Nie je potrebný žiaden satanský rituál spojený s ľudskými obeťami či orgiami, žiadne upisovanie duše  diablovi vlastnou krvou. Satan sa zriekol tejto rituálnosti, aby otvoril verejnosti svoju najväčšiu synagógu: mediálny priestor. Je plná lži a chaosu. Aby nás zviedol, je schopný v tomto priestore ukazovať neškodné programy pre deti, aby v tom istom priestore v iný čas verejne manifestoval najnechutnejšie orgie, vraždy a nehanebné lži. Tejto jeho ríši zla nie je snáď ani možné úplne porozumieť, je len jedno riešenie, zavrhnúť ju ako satanskú ohavnosť a nemať s ňou nič spoločné. Áno, prestať pozerať televízor dnes znamená prestať navštevovať satanovu synagógu.

„My však máme Kristovo zmýšľanie..., ktoré nás naučil Duch“ (1 Kor 2,16 + 2,13)

Nikto sa kresťanom nerodí, ale kresťanom sa človek stáva skrze zmenu myslenia - pokánie. V tomto procese sa človek zrieka myslenia starého človeka a sveta a prijíma Kristovo zmýšľanie:„Zmýšľajte tak, ako Kristus Ježiš“ (Flp 2,5). Na fundamentoch nového myslenia potom prijímame Ducha Svätého, aby sme sa stali plnohodnotnými členmi Kristovej cirkvi – Jeho mystického tela. Platí teda, že to, kto akému duchu slúži, navonok rozpoznáme podľa jeho myslenia. Platí tiež, že premena nášho myslenia je nevyhnutným predpokladom výmeny ducha, a satan to vie. Zmena Kristovho zmýšľania na staré myslenie sa dnes skrze televízor deje masovo. Pozeranie televízora má presne opačný účinok ako obrátenie: duši, hoc i obráteného kresťana, vracia myslenie starého človeka. Televízor dáva myslenie (a neskôr i ducha) tohto sveta, ktorý nevyznáva Krista, mlčí k hriechu, čím ďalej tým viac hriech toleruje a je k nemu apatický, až nakoniec človek robí hriech sám. Takto vedie televízor k tichému a plynulému odpadu od Kristovho mystického tela.

Sme teda svedkami uctievania najväčšej modly, ktorú antikrist pripravil až pre posledné časy. Je ňou starý človek v nás a bola jej postavená najväčšia synagóga na svete: mediálny priestor. Jeho obraz je uctievaný v televízore 24 hodín denne, je prítomný v každej domácnosti a jeho pozeraním sa mu klaniame aj my samy. Ten obraz je v televízore a je aj v každom z nás. Masmédiá neprestávajú mantrovať to staré satanovo „nezomriete“ a v pravidelných intervaloch recitovať chvály a oslavné piesne na jedlo a pitie, prosto na všetko, čo je vo svete. Recitujú ich nášmu starému človeku. Prichádzajú nové a nové dieliky, ktoré zapadajú do obrazu, nové a nové mediálne produkty, ktoré prijímame. Po dieliku - „homosexualita je normálna“ - však prichádzajú iné: „pedofília je normálna“, „kanibalizmus je normálny“, „občianska vojna vo vašej krajine je normálna“ a tak ďalej... Tak ako sa zmenilo myslenie v oblasti homosexuality, môže sa zmeniť kdekoľvek inde. Až nakoniec príde zásadný dielik, ktorá učiní adoráciu obrazu nezvratnou: dielik, ktorý vás presvedčí prijať čip – číslo šelmy 666 - na ruku alebo čelo. To je vaša definitívna, nezvratná pečať a zhoda, že nie ste Kristov, ale antikristov.

Pán Televízor - satanov veľvyslanec

Je potrebné pamätať na to, že televízor je tak prepracovaný nástroj lži, že má niečo pre každého: Ste obrátený kresťan? I vám má čo ponúknuť! Sú tu pre vás kresťanské programy, v ktorých však v zásade bude nenápadná kvapka jedu, napr. kresťanský rock, protestantizmus, evanjelium prosperity, atď. Satan dokonca pripustí odvysielanie úplne pravoverného kresťanského filmu, a to len aby nestratil obsadenú pozíciu: len aby vám, obrátenému kresťanovi, dal zámienku televízor nevyhodiť. Bude sa vás snažiť presvedčiť, že máte kontrolu nad tým, čo je v televízore, ale to je veľká lož! Nezabúdajte, Trójsky kôň je činný v čase, keď nebdiete na stráži. A satan vie, že ak televízor vyhodíte, definitívne ste vykázali jeho veľvyslanca z vašej obývačky a on už nemá šancu na vás vplývať. Vie, že pokiaľ si televízor ponecháte, časom stratíte radikálnosť a bdelosť, lebo tlak televíznej spoločnosti na pozeranie TV je neutíchajúci. Ak si ho necháte, je to niečo podobné, ako mať Trójskeho koňa v obývačke: musíte stále strážiť, aby na vás z neho nevyskákal nepriateľ, ale aby zostal iba ako kus umenia pri plnení svojej „okrasnej“ (pozitívnej) úlohy. A to je veľmi únavné a len ťažko možné.

Preto buďte nekompromisní od začiatku a urobte to, čo mali urobiť Trójania pred stovkami rokov: vyhoďte toho Trójskeho koňa z vášho bytu, kým ste toho ešte schopní, a kým si vás nezískal. Urobte svoj dom domom modlitby, ticha a samoty s Kristom. To je jediná účinná obrana v duchovnom boji o vašu spásu i o spásu celej vašej rodiny.

Stáhnout: Televízor náš každodenný. 2.ČASŤ